Lisabonská reformná zmluva EÚ po prvý krát explicitne uznáva miestnu a regionálnu samosprávu

Lisabonská reformná zmluva zefektívňuje fungovanie EÚ a otvára dvere k jej ďalšiemu rozširovaniu. EÚ by mala fungovať efektívnejšie a navonok pôsobiť jednotne.

V súvislosti s inštitúciami EÚ zmluva stanovuje:

• summity Európskej rady bude viesť predseda Európskej rady
• zníži sa počet členov Európskej komisie z terajších 27 na dve tretiny počtu členov EÚ – 18 komisárov, ak nebude počet členských krajín vyšší ako 27. Zmena začne platiť od roku 2014.
• podpredsedom Európskej komisie bude vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
• počet poslancov Európskeho parlamentu sa znížil od roku 2009 zo 785 poslancov na 751 europoslancov. Slovensko má vo volebnom období 2009-2014 13 poslancov (predtým 14).

V právomociach a politike EÚ zmluva stanovuje:

• vo viacerých oblastiach sa od roku 2014 zruší právo veta k rozhodnutiam EÚ (napr. v rozpočte, azylovej politike a vo vnútre)
• právo vystúpiť z EÚ
• vytýčil sa cieľ vytvoriť spoločnú energetickú politiku a spoločne postupovať v boji proti klimatickým zmenám
• v prípade teroristického útoku alebo pohromy si členské štáty budú poskytovať vzájomnú pomoc
• Charta základných práv bude dodatkom k zmluve

V rozhodovaní o legislatíve EÚ zmluva stanovuje:

• zruší sa terajší systém väčšinového hlasovania. Na väčšinový súhlas bude potrebných najmenej 55 percent členských štátov (pri počet 27 krajín to je 15), v ktorých žije 65 percent všetkého obyvateľstva EÚ. Tento systém sa bude postupne zavádzať v rokoch 2014-2017.

V súvislosti s miestnou a regionálnou samosprávou sa po prvý krát explicitne uznáva miestna a regionálna samospráva. Pri vypracúvaní návrhov právnych predpisov EÚ sa musia zohľadňovať aj právomoci regionálnych a miestnych orgánov, ktorých názory musia byť vypočuté už v rannom štádiu a v rozsiahlych konzultáciách. Princíp subsidiarity sa rozšíril aj na úroveň miestnej a regionálnej samosprávy. Zároveň okrem toho, že zmluva rozširuje oblasti povinnej konzultácie s Výborom regiónov počas procesu prijímania právnych predpisov EÚ, Výbor regiónov po prvý krát získal v prípade porušenia princípu subsidiarity novým právnym predpisom EÚ právo obrátiť sa priamo na Európsky súdny dvor.