Blindfriendly Štvrtok 17.4.2014 | Meniny má Rudolf Facebook Twitter Flickr YouTube          ExtranetExtranet          Mapa stránokMapa stránok          VytlačiťVytlačiť          EnglishEnglish
 
 

Starosta Vajnor Ján Mrva: Liekom pre bratislavskú dopravu je nultý okruh

(Bratislavské noviny; 07/2010; 25/02/2010; s.: 2; Slavo Polansky ; Zaradenie: nezaradene)

 

VAJNORY Obyvatelia mestskej časti Vajnory koncom februára ukončia zber podpisov pod petíciu proti ďalšej výstavbe na Čiernej vode - Triblavine. Na čele nespokojných Vajnorčanov stojí ich starosta Ján MRVA (SDKÚ-DS), ktorého sme sa spýtali na dôvody protestu proti výstavbe v katastri susedného Chorvátskeho Grobu.

- Rozhodne nesúhlasíme, aby v susedstve Vajnor vyrástlo sídlisko pre 70-tisíc obyvateľov. Navyše by malo ísť o mestskú zástavbu, čím by sa znehodnotil vidiecky charakter celej oblasti. Petíciou chceme zabrániť schváleniu územného plánu zóny Čierna voda - Triblavina, ktorá by umožnila zástavbu 192 hektárov pôdy mestskými bytovkami bez toho, aby bola vyriešená dopravná obsluha. Dnes cez Vajnory denne prejde vyše 20-tisíc áut, po ďalšej zástavbe Čiernej vody by doprava vo Vajnoroch skolabovala. Petícia vyjadruje vôľu nielen Vajnorčanov, ale aj názor ľudí z oblasti dotknutej výstavbou, teda z okolia Chorvátskeho Grobu, Čiernej vody, Ivanky a Rače. Súčtom potenciálnych obyvateľov okolo Čiernej vody, Chorvátskeho Grobu, Slovenského Grobu, Svätého Jura a Bernolákovo nám vychádza číslo presahujúce 120-tisíc. To je neúnosné. Takáto zástavba by sa dotkla nielen dopravných ťahov cez Vajnory, ale aj cez Raču a Nové Mesto, Trnávku a diaľnice do Petržalky.
Bývalá starostka v minulosti súhlasila s výstavbou v zóne Čierna voda - Triblavina. Nebola to chyba?
- Rozhodne to bola chyba a veľká. Povedala nám, že jej súhlasné stanovisko vznikalo po sérií osobných rokovaniach s investorom. Že o tom nevedela naša komisia výstavby ani miestne zastupiteľstvo nepoprela. Mrzí ma to o to viac, že bývalá starostka sa hrdí vzťahom k životnému prostrediu a ochrane prírody.
Ani teraz sa však nevyslovila proti mestskému charakteru zástavby tohto územia. Musel som jej pripomenúť, že bola do BSK zvolená za Raču, Rendez a Vajnory a nie za investorov z Čiernej vody, ktorých obhajuje. Je nenormálne presadzovať mestskú zástavbu na vidieku.
Ako mestá sa majú rozvíjať Pezinok, Senec, Bratislava, ale vidiek má zostať vidiekom.
Aký bude ďalší osud petície?
- Máme už cez tisíc podpisov, zber skončíme koncom februára. Petičné hárky v kópiách odovzdáme na ministerstvo životného prostredia, úradu BSK a na Obecný úrad v Chorvátskom Grobe. Hlavným zámerom je neschváliť navrhovaný Územný plán zóny Čierna voda - Triblavina obecným zastupiteľstvom v Chorvátskom Grobe.
Ďalej chceme, aby ministerstvo prehodnotilo tento obrovský investičný zámer a vyjadrilo sa k nemu negatívne v procese EIA. V roku 2006 vydalo súhlasné stanovisko k zmene Územného plánu obce Chorvátsky Grob len pre 40-tisíc obyvateľov, teraz by ich tam malo byť 70-tisíc, čo je takmer dvojnásobok. Nová krajská samospráva nám vyjadrila podporu. Samospráve BSK odovzdáme petíciu so zámerom, aby prehodnotila územné plány obci a miest medzi Pezinkom, Sencom a Bratislavou - teda Chorvátsky Grob, Slovenský Grob, Bernolákovo, Ivanka a Svätý Jur.
BSK totiž pripravuje nový územný plán a ten treba dať do súladu s územnými plánmi obci. Myslím si, že hlavné slovo v územnom pláne by mal mať región, lebo každá obec vidí len svoje záujmy.
Verím, že nový župan Pavol FREŠO vidí kraj ako spojené nádoby, kde všetko spolu súvisí a je napojené na Bratislavu. V novom územnom pláne BSK preto treba vytvoriť nadradenú dopravnú kostru, aj kostru inžinierskych sietí, povedať si, kde sa bude rozvíjať mestský charakter, kde vidiecky, kde budú záchytné parkoviská a kde zostane kus prírody na rekreáciu.
Práve dopravná obsluha tejto oblasti je zrejme kľúčová. Ako si to predstavujú Vajnorčania?
- Je nevyhnutné najskôr vybudovať nadradenú dopravnú infraštruktúru. Nielen ju namaľovať na papier, ale zahrnúť ju do územného plánu kraja či do siete štátnych ciest. To najdôležitejšie však je postaviť ju. Ešte pred zástavbou 192 hektárov územia požadujeme postaviť východný obchvat Vajnor pri poľnohospodárskom družstve a napojenie grobského obchvatu od teplých prameňov na diaľnicu D1 pri Triblavine. Kým sa to nepostaví, považujeme za nereálne schváliť takú rozsiahlu výstavbu. Už teraz majú v Čiernej vode dostatok pozemkov na výstavbu na 5-10 rokov.
Nultý okruh však potrebujú nielen Vajnory, ale celá Bratislava.
- Áno, to je jasný liek. Je nevyhnutné postaviť tzv. nultý okruh Bratislavy zo strany SR. Zvedie na seba tranzitnú dopravu. Na rakúskej strane sú už pripravené projekty na rýchlostnú komunikáciu, ktorá by ten okruh okolo Bratislavy uzavrela. Za potrebný považujem aj tzv. župný okruh medzi Šamorínom, Sencom, Pezinkom a Malackami. Nie je s čím otáľať, lebo včera bolo neskoro.
Tranzit cez Bratislavu je potrebný pre celé Slovensko. Už v septembri 2007 som inicioval podpis dopravného memoranda s primátorom Bratislavy, županom a starostami Rače, Chorvátskeho Grobu, Slovenského Grobu a Svätého Jura. Teda kostra je už tri roky známa.
Ak nie sú peniaze, treba reštrukturalizovať priority v rámci Operačného programu doprava. Je potrebné aby regionálna aj miestna samospráva trvali na zaradení diaľničného obchvatu do prioritných národných projektov podporovaných z Operačného programu doprava. V januári 2009 bola schválená aktuálna verzia Programového manuálu so zásobníkom konkrétnych národných projektov. Za Bratislavu sa sem nedostali žiadne projekty. Nie je pravda, že na dopravu nemohla Bratislava čerpať financie z eurofondov. Stačilo sa o to zaujímať, rokovať na ministerstve dopravy a spoločne potom v Európskej komisii. Nultý okruh mohol byť v zásobníku národných projektov financovaných v programovom období 2007-2013 z kohézneho fondu ministerstva dopravy. Takisto by mali byť z eurofondov vybudované nové diaľničné privádzače z lokalít búrlivej výstavby medzi Bratislavou, Sencom, Pezinkom a Malackami, napr. z Čiernej vody alebo Vajnor, zo Stupavy. Teraz, žiaľ, nie je možné z operačného programu kraja čerpať peniaze na výstavbu týchto ciest. To treba zmeniť.
Podobne, ako nový nový župan, preferujete zapustenie dopravy v Bratislavy pod zem. Prečo?
- V Bratislave treba podľa mňa dať pod zem križovatky, ktoré brzdia dopravu. V smere zo Šancovej ulice na Zlaté piesky treba dať pod zem križovatky s Karpatskou, Račianske mýto, Trnavské mýto a križovatky Trnavskej s Jégeho, s Bajkalskou a Tomášikovou ulicou. Na Račianskej magistrále treba dať pod zem križovatku s Jarošovou a Gaštanový hájik v smere von z mesta a pripojiť dopravu na obchvat Rače cez železnicu po ulici na Pasekách v smere na Pezinok.
To isté treba urobiť s ťahom na Šamorín od autobusovej stanice Nivy po Prievozskej až von na Šamorínsku s napojením na novú R7 a, samozrejme, tieto diagonály treba prepojiť. Konečne by sa mala začať realizovať aj Bratislavská integrovaná doprava.
O integrovanej doprave sa hovorí niekoľko rokov, zatiaľ však nefunguje.
- A princíp je pritom jednoduchý - na vstupoch do Bratislavy z Malaciek, Pezinka, zo Senca, Šamorína, z Rajky či Wolfsthalu by mali byť pri cestných ťahoch vybudované záchytné parkoviská, aby tam návštevníci nechali svoje autá a dopravou, či vlakovou, električkovou či autobusovou, by sa dostali do centra mesta. Na budovanie záchytných parkovísk a prestupných terminálov viacerých zdrojov hromadnej dopravy je mesto oprávnené čerpať fondy operačného programu kraja. Škoda, že v BID s EU fondmi nikto nič nerobí. Je bežné vo veľkomestách, že si necháte auto na zbernom parkovisku pri železnici, ako napr. vo Vajnoroch či v Rusovciach, a idete vláčikom napríklad na Trnavské mýto. Treba rokovať so železnicami o prenájme koľajníc a nechať si v územnom pláne rezervu na vybudovanie záchytných parkovísk.
Zhováral sa Slavo Polansky
 

 
 
Vyhl'adávanie: