Základné informácie

Hlavnú formu finančnej pomoci po vstupe Slovenskej republiky do EÚ predstavujú štrukturálne fondy a Kohézny fond. Pomoc z uvedených fondov sa poskytuje na základe oficiálnych programových dokumentov - operačných programov a na ne nadväzujúcich dokumentov. Pre programové obdobie 2007 – 2013 bolo schválených 11 operačných programov: Regionálny operačný program, OP Doprava, OP Životné prostredie, OP Informatizácia spoločnosti, OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, OP Zdravotníctvo, OP Výskum a vývoj, OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia, OP Vzdelávanie, OP Bratislavský kraj, OP Technická pomoc.
 

O pomoc z EÚ sa žiada na základe výziev. Príslušné ministerstvo alebo implementačná agentúra oznámi, kto, kedy, kde, na aké aktivity a ako môže žiadosť predložiť. Výzva spravidla obsahuje aj pokyny na vyplnenie žiadosti, zoznam požadovaných príloh a záväznú osnovu samotného projektu. Výzva ďalej uvádza výšku podpory a ďalšie požiadavky na žiadateľov.
 

Bratislavský kraj je z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska najvýznamnejším sídelným zoskupením Slovenska a má všetky predpoklady úspešne zvládnuť výzvy tzv. globalizácie, ktorá prináša vyššiu medzinárodnú konkurenciu, spojenú s vysokou dynamikou zmien na trhoch, rýchlym zvyšovaním technologickej úrovne, informatizáciou a internacionalizáciou ekonomických činností v oblasti produkcie a služieb. Na druhej strane však treba mať na zreteli zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja územia, realizovaného jednak prostredníctvom zlepšovania atraktivity sídel, t. j. najmä ich verejných priestorov, dostupnosti do centra a zvýšenou starostlivosťou o kultúrno-historické dedičstvo a prírodné bohatstvo Bratislavského kraja.

  

Bratislavský kraj, resp. bratislavsko-trnavské ťažisko osídlenia a jeho centrum Bratislava, sústreďuje rozhodujúce vedeckovýskumné, kultúrne, finančné a vzdelávacie inštitúcie Slovenska. Hospodársky a sociálny potenciál Bratislavského kraja a osobitne jeho vzťahy so susediacimi rozvinutými sídelnými aglomeráciami (viedenskou aglomeráciou a hospodársky rozvinutými regiónmi severozápadného Maďarska) spolu s polohou Bratislavy na križovatke koridorov európskeho významu priraďujú Bratislave funkciu brány Slovenska do EÚ. Dôkazom toho je aj podpora aktivít v Bratislavskom kraji z iných nástrojov NSRR.
 

V súlade s lisabonskou stratégiou, podporovanou politikou súdržnosti, ponúka Bratislavský kraj slovenským regiónom špecifické služby v oblasti zvyšovania konkurencieschopnosti. Prostriedky vyčlenené na realizáciu politiky súdržnosti (ŠF a KF) v programovom období 2007 – 2013 budú v súlade s lisabonskou agendou vo väčšej miere smerovať do oblastí s vyššou pridanou hodnotou, t. j. do výskumu, vývoja, inovácií a ľudského kapitálu,  do značnej miery sústredných v bratislavsko-trnavskej aglomerácii, ktorá sa postupne s rozvojom dopravnej a komunikačnej infraštruktúry rozširuje z územia Bratislavského kraja aj na územia Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja.
 

Pri realizácii stratégie sa bude zároveň klásť dôraz na rešpektovanie princípov trvalo udržateľného rozvoja a podporu synergie medzi ekonomickým, sociálnym a environmentálnym rozmerom. Bratislavský kraj prežíva dynamický rozvoj, a to jednak smerom na ostatné územie Slovenska, ako aj na územia susediacich štátov. V rámci tohto rozvoja prebiehajú suburbanizačné procesy, v ktorých dochádza jednak k migrácii obyvateľstva z miest do okolitých obcí, ako aj k zvýšenej migrácii pôvodne vidieckeho obyvateľstva za prácou do mestských oblastí. To vyvoláva prestavbu pôvodného bytového fondu vidieckych sídel, ako aj novú výstavbu, spojenú so záberom kvalitného poľnohospodárskeho a lesného územia v okolí centier osídlení. Zvýšená dochádzanie za prácou do centier osídlenia zároveň spôsobuje dopravné kongescie, ktoré umocňuje aj výrazný rast osobnej automobilovej dopravy na úkor hromadnej koľajovej a autobusovej dopravy.
 

Táto situácia, typická negatívna sprievodná črta globalizačných a urbanizačných procesov, si vyžaduje urýchlene prebudovať pôvodné vidiecke sídla na prímestské „zelené“ sídla, ako aj zlepšiť dopravnú infraštruktúru lokálneho a regionálneho významu s podporou rozvoja systémov hromadnej dopravy.
 

Bratislavský kraj musí vzhľadom na vysoký stupeň ekonomickej otvorenosti hľadať efektívne stratégie na udržanie dlhodobého ekonomického rastu a posilnenie konkurencieschopnosti v medzinárodnom kontexte. Musí sa flexibilne adaptovať na nové podmienky, využiť zmeny v ekonomike a zároveň aj predvídať a vytvárať vlastné nové rozvojové trajektórie, založené na endogénnych faktoroch. Napriek dominantnému postaveniu v národnej ekonomike, kde v ekonomickej výkonnosti výrazne prevyšuje ostatné regióny SR, v európskom porovnaní môžeme pozorovať isté zaostávanie Bratislavského regiónu. Budúce rozvojové možnosti sú do veľkej miery ohraničené schopnosťou regiónu vytvárať nové a lepšie pracovné miesta v konkurencieschopných podnikoch. Stratégia v oblasti podpory inovatívnosti a informatizácie nadväzuje na špecifické priority NSRR, ktoré podporujú tieto aktivity na celoštátnej úrovni, a zameriava sa na podporu aktivít regionálneho a lokálneho významu. Pri formulácii programu boli zohľadnené priority rozvoja Bratislavského kraja, formulované v dokumente Stratégia rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja z roku 2003. Východiskom stratégie zvolenej pre OPBK boli skúsenosti s implementáciou programu Jednotného programového dokumentu NUTS II Bratislava Cieľ 2.